Braňo Mojsej pomáha alkoholikom: Pijú už 11-ročné deti (rozhovor)

7fotiek v galérii
Braňo Mojsej dnes abstinuje a pomáha závislým.
Zdroj: Aktuailty.sk
Peter Hanák
Braňo Mojsej pred rokom založil Mojsej clinic - poradňu pre alkoholikov a závislých ľudí. Robí prednášky na školách, deťom rozpráva o svojom vlastnom alkoholizme. Tretina zamestnancov liečební podľa neho nemá správny prístup.

Kedysi ste boli televíznou celebritou, teraz robíte laickú terapiu a hovoríte o závislostiach, najmä na alkohole. Prečo? 

Pretože som si peklom závislosti sám prešiel. Je na čase, aby o tom niekto z nás - verejne známych - začal rozprávať. Zbytočne totiž zomiera veľa ľudí, ktorí si myslia, že cesta zo závislosti neexistuje a vzdávajú sa. Cesta von existuje. Ja som chodiaca reklama na to, že sa to dá. 

Rozhovor s Braňom Mojsejom si môžete vypočuť v našom podcaste Aktuality Nahlas (od 17:35 minúty):

 

Ako vyzerajú laické terapie vo vašej Mojsej Clinic? Vyhľadávate závislých ľudí vy, alebo oni vyhľadávajú vás? Čo s nimi robíte?

Ľudia nás kontaktujú rôznymi spôsobmi, ako je aj uvedené na našej stránke. Kontaktuje nás množstvo ľudí. Do čakárne u psychiatra sa totiž človek sám neposadí, pretože má predsudky.

Píšu vám závislí ľudia alebo ich rodiny?

 

Naša myšlienka je, že lekár za vami domov nepríde. Lekár je sekundárnou pomocou, my sme tou primárnou. My sme centrum prvého kontaktu, prvou konzultáciou na túto tému. Ľudia poriadne ani nevedia, čo je závislosť, pretože sa o tom nikde nedočítate. 

 

Sme maličkým protipólom masívnej reklamy na alkohol. Opačná strana mince je financovaná veľmi slabo. Zastavuje sa mi hlava z toho, na aké zbytočné veci v protidrogovej tématike išli financie zo štátnych zdrojov.

My riešime to, aby o tom daný človek začal aspoň rozprávať. Podporíme jeho blízkych, aby sa nevzdávali, a aby sa nemuseli pozerať na to, ako si ich blízky devastuje život. 

Ako to funguje? Platia vám za to rodiny závislých? A čo so závislými ľuďmi robíte? 

Môže to fungovať napríklad tak, že sa na nás obráti rodič, ktorý vidí, že jeho dieťa sa dennodenne opíja a chce sa poradiť, či už ide o závislosť.

Závislosť je smrteľná choroba, ktorá sa nedá vyliečiť. Dá sa iba abstinovať a žiť kvalitnejšie, ako predtým.

Človek nás teda osloví, dohodneme si konzultáciu - väčšinou sú to stretnutia s blízkymi závislého - a nastavíme si stratégiu toho, ako s daným človekom otvoriť debatu. Prvá vec, ktorú vám totiž závislý človek povie, je, že on problém nemá a všetko je v poriadku. 

Aj keď napríklad pije každý deň a očividne má nejaký problém? 

Závislosť nie je to, či človek pije, alebo nepije každý deň. Závislosť je neustála potreba do seba dostávať určitú látku. Celý svet človeka sa zúži na to, ako si tú látku zaobstarať, ako ju do seba dostať a ako nadobudnúť ten pocit, po ktorom baží. Odborne sa tomu hovorí craving, po slovensky baživosť alebo nutkanie. 

Aký veľký je to na Slovensku problém? Dá sa povedať, že napríklad na východnom Slovensku je to väčší problém? 

Vôbec by som to takto nerozdeľoval, to je iba taký folklór. V spotrebe predaného alkoholu nevyhráva ani košický, ani prešovský kraj a nie je to vôbec ani podstatné. Oficiálne čísla nie sú úplne relevantné, pretože alkohol sa páli aj na čierno. Alkoholizmus a závislosť je obrovský problém.

Zoberme si napríklad teambuildingy. Mladí ľudia, ktorí sa ich zúčastňujú, mi píšu, že už v autobuse vypili tri fľaše tvrdého alkoholu a ešte majú ísť na vysokohorský výstup. Absolútne sa stráca kontrola nad sebou, vyslovene sa hecujú, kto toho jedu vypije viac.

Aký veľký problém je to tu na Slovensku? Sú nejaké dáta o tom, koľko percent Slovákov je závislých od alkoholu? 

Pri všetkých dátach, ktoré som mal možnosť vidieť, som sa len v duchu zasmial. Pretože v týchto dátach sú len ľudia, ktorí sa prihlásia a prejdú cez ordináciu psychiatra, ktorý im napíše do kolónky závislosť. Sú to ľudia, ktorí absolvujú liečbu, nie pretože sa chcú zmeniť, ale preto, že sú podmienení rôznymi faktormi - prídu o prácu, prídu o manželku, prídu o bývanie.

V Mojsej Clinic sa snažíme ľuďom vysvetliť, že úspech sa dá v liečení závislosti dosiahnuť iba vtedy, keď ide človek na odvykacie liečenie kvôli sebe, nie kvôli niekomu inému. 

Takže alkoholikov je na Slovensku oveľa viac, ako hovoria štatistiky?

Určite ich je viac ako uvádzajú štatistiky. Maximálne si dnes na fľaši alkoholu prečítate, že “pite s rozumom”. 

My sa v Mojej Clinic aktivizujeme aj v tom, aby na každej etikete alkoholu bola informácia o následkoch nadmerného užívania - tak, ako je to pri cigaretách. 

Z Mojsej Clinic chodíte aj po školách. Čo hovoríte tínedžerom?

Najprv sme začínali na stredných školách, ale potom sme prišli na to, že na stredných školách už všetci alkohol dávno ochutnali. Hranica, kedy dieťa skúša, čo alkohol robí, sa posunula na 11-12 rokov.

Doma totiž deti vidia, že keď príde návšteva, najprv sa kľudne rozprávajú a o dve hodiny už tancujú na stole. Oni sa chcú tiež takto zabávať, tak to vyskúšajú. Rodičia odídu na chatu a deti usporiadávajú tzv. bytovice, ktoré neraz končia otravou alkoholom. Takéto prípady sú, no taja sa. 

Na prvú hodinu prevenčnej prednášky so mnou chodí človek vyliečený zo závislosti na drogách alebo gamblingu a na vlastnej skúsenosti deťom porozprávame náš príbeh. Potom poprosíme učiteľov, aby odišli z triedy a vtedy nám tie deti povedia skutočnú pravdu.

Situácia je naozaj dezolátna, pretože každé jedno 15-ročné dieťa malo v ústach alkohol. Nájde sa možno jedna jediná výnimka zo sto detí. Alebo sú to prípady, že prvýkrát sa to dieťa tak opilo, že už na alkohol nikdy nesiahlo.  

Výrazná je v tomto sila partií. Keď sa o druhej v noci prejdete okolo nonstop predajne alkoholu, stretnete tam 14- až 15-ročné deti a alkohol im kupujú bezdomovci. 

Čo tým deťom hovoríte? Nech neochutnajú alkohol, alebo nech si dajú jeden alebo dva poháriky? 

To by dieťa nezaujímalo. To, nech nepije, mu povie každý. My im rozprávame reálne príbehy, ukazujeme im fotky z našich excesov... 

To je napríklad čo?  

To sú stavy - do akého stavu sa môže človek dostať, keď užíva nadmerne alkohol, napríklad 24 hodín vkuse, čo prežíva, ako mu je, ako funguje jeho telo a ako je jednou nohou už v hrobe. 

Ako to vyzeralo vo vašom prípade? Čo je váš príbeh, ktorý ukazujete deťom? 

 

Najtvrdšie veci, ktoré na deti fungujú, je napríklad príbeh o 13-ročných dievčatách, ktoré sa opili a boli znásilnené jedenástimi chlapcami. Predstavte si tú mieru škandálu, keď sa v malom meste niečo takéto stane. V tomto prípade sa jedna rodina musela odsťahovať, pretože celé mesto o tom vedelo.

Alkohol je, akoby ste odovzdávali ovládač od svojho vedomia svojmu nepriateľovi. Deťom teda vysvetľujeme, ako sa nestať obeťou alebo páchateľom trestného činu pod vplyvom návykovej látky. 

To znamená, že im poviete, aby nepili alebo, aby pili raz do týždňa, alebo ako? 

Nie. Nikdy v živote nehovorím, aby si dali jeden alebo dva alebo aby nepili vôbec. Ja im vysvetlím, ako to funguje a oni si na to urobia názor a zoberú si z toho to, čo chcú.

Mne vždy keď niekto niečo zakázal, tak som to chcel naschvál vyskúšať. Som presne ten problémový človek, ktorý bol v triede, kde sme piati na lavičke pili víno a len ja som ostal závislým a vždy som vopchal hlavu do nejakého prúseru. Keď niekto povedal, že nesmieš nosiť anglickú vlajku na riflovej bunde, lebo dostaneš dvojku zo správania, tak som si tam tú vlajku našil. Nehanbím sa za to, ako som žil. Myslím si, že nie som tak neinteligentný človek, ale viem, čo je život a to je niekedy viac ako vysoké školy a tituly. 

Napriek tomu ste mi pred rozhovorom povedali, že v septembri začnete študovať adiktológiu v Prahe. 

Je to na stole, ale nie je to ešte uzavreté. Je to návrh zo strany mojich priateľov. Možno, že sa na to podujmem, len času je málo. Chcel by som splniť, tak ako som pred niekoľkými rokmi sľúbil, že postavím modernú liečebňu, pretože liečebne na Slovensku nezodpovedajú svojmu názvu. Uvidím teda, či budem bažiť po titule, alebo radšej budem reálne pomáhať. Neviem, uvidíme. 

Pristavme sa pri liečebniach. Vy ste boli na Prednej Hore, ako to vyzeralo? Je to niečo, čo človeku pomôže, ak sa chce naozaj zbaviť závislosti? 

Ja som bol vo viacerých liečebniach. Vyskúšal som liečebne aj na západnom, aj na strednom Slovensku. Niekde som bol jeden deň, niekde dva, niekde týždeň, niekde tri mesiace. Viem teda povedať, kde to funguje a kde nie. Všade je miera úspechu položená aj na tom, aký tam je personál. Veľa ľudí v tomto odbore si pomýlilo povolanie.

Prečo si pomýlili povolanie? To sú väčšinou psychiatri, ktorí to dlhé roky študujú. Ako môžete teda vy, laik, povedať, že lekári si pomýlili povolanie? 

Z referencií našich klientov. Nehovorím, že všetci, ale 30% ľudí, ktorí robia v problematike závislostí, tam nemá čo robiť. Pri práci chirurga fyzicky vidíte, aké má výsledky. Kdežto psychiater nastaví liečbu a niektoré sú skutočne na hrane experimentácie s tým človekom.

Veľmi málo sa o tom hovorí a veľa lekárov si kryje chrbát. Nechcem si ich poštvať, pretože je medzi nimi množstvo ľudí, ktorí majú autoritu. Ale keď ste už spomenuli Prednú Horu, aj tam mal najlepšie výsledky laický terapeut, Juraj Mariani, ktorý tam absolvoval trikrát liečenie a potom tam ostal sám robiť terapie.   

Takže podľa vás je lepší človek, ktorý si prešiel závislosťou, ako lekár, ktorý sa tým  zaoberá? 

Hocikde na internete vám kapacity v oblasti závislosti povedia, že najlepšie vám pomôže človek, ktorý si tým peklom prešiel. Lekári to vedia po istú hranicu teoreticky povedať, ale ten človek vie presne, o čom rozpráva klient.

Lekár môže predpísať lieky. Čo je váš recept na vyliečenie závislosti? 

Lekári nepredpisujú len lieky. Každý dobrý lekár, ktorý sa zaoberá závislosťami, vám povie, že človek funguje najlepšie, keď má čistú hlavu. Liečba je, samozrejme, najprv vo forme liekov. Ale napríklad pri liečbe závislosti na liekoch je to komplikované, tam sa musí ísť cez znižovanie dávok. Pri alkohole sa s tým dá seknúť z jedného dňa na druhý. Človek musí absolvovať 9- až 21-dňový detox a potom absolvuje trojmesačnú liečbu.

Každá liečebňa má svoje spôsoby. Toto my v Mojsej Clinic riešime, pretože lekár vám nepovie, ako to v liečebni bude prebiehať. U nás si to prediskutujeme a vieme človeku nasimulovať niekoľko dní, aby videl, ako to funguje. Ľudia tam prídu a o tri dni už odchádzajú, pretože nie sú pripravení na liečbu.

Tu sa môžeme vrátiť k personálu, ktorý si pomýlil povolanie. Niektorí sa správajú ku klientom ako k okraju spoločnosti. Sám som zažil, ako neadekvátne zasiahol personál a akým slovným útokom musia klienti čeliť. Lekári a sestričky si musia uvedomiť, že my závislí nie sme odpad. Medzi nami sú zastúpení aj politici, či vrcholoví športovci. Závislosť si nevyberá.

Kto vás platí? Rodiny závislých? 

My sme občianske združenie financované z verejne dostupných zdrojov a darov. Beriem to skôr ako svoje poslanie. 

Čo sú verejne dostupné zdroje? Máte peniaze od štátu alebo od samospráv?

Žiadame o ne. Zapájame sa do rôznych projektov. Minulý rok sme sa zapojili do troch alebo štyroch. Sú to rozpracované veci a niektoré sú úspešné a niektoré nie. Myslím si, že raz všetky veci, na ktorých pracujeme, uzrú svetlo sveta. Dopracujeme sa k tomu, že štát nepodcení prevenciu a bude aj tieto aktivity financovať. 

V ktorom momente sa to zlomilo u vás a povedali ste si, že musíte prestať piť natrvalo?

Bod zlomu nastane u človeka vtedy, keď pochopí, že nevie žiť ani s alkoholom, ani bez. Začínajú ho napadať samovražedné myšlienky. To je najväčšie nebezpečenstvo, pretože niektorí závislí ľudia zomrú práve tak, že si zvolia smrť ako vyriešenie problému. 

To sa stalo aj vám? 

Mne sa stalo presne to. V poslednej chvíli ma zachránil blízky človek a som veľmi rád, že som dostal druhú šancu na život. Môžem povedať, že taký šťastný, ako som teraz, som naposledy bol ako 10-ročný chlapec.   

https://www.aktuality.sk/clanok/805382/brano-mojsej-pomaha-alkoholikom-piju-uz-11-rocne-deti-rozhovor/?fbclid=IwAR0tv_t5TjOEVy62X2zxbTmYFhgbEnNLit-6C6Yq0DDIXgRh-f-wkMl83QU